Keď bol Frederik ešte v brušku, na jednom krásnom fotení v Chateau Béla sa ma Katka Žitňanská spýtala, prečo som mu vybrala také meno. Hovorím jej – po Fredericovi Chopinovi. A ona: „Čo? Po šoférovi?“ Tak som začala so smiechom vysvetľovať, nie – po tom hudobnom skladateľovi. Ale vo vnútri som zapochybovala, či som nevybrala blbé meno…
Mne sa však páči, keď sa spoľahnem na intuíciu a moje rozhodnutia sú spontánne a nenútené. Ono to bolo tak, že som si prechádzala kalendár a pri mene Frederik to vo mne zaiskrilo. Hneď som vedela, že to je správne meno. S manželom sme hudobníci a prvá skladba, ktorú sme hrali štvorručne, bolo Prelúdium e-mol od Chopina. Palko ho zaaranžoval pre štyri ruky v rytme bossa nova. Bolo nádherné, ale už sme ho dávno zabudli… Touto skladbou ma chcel na výške „zbaliť“ a ono sa mu to fakt podarilo. Samozrejme, nie hneď, trvalo mu to dva roky.

Do nášho Frederika som zamilovaná od prvej sekundy, čo som zistila, že vo mne rastie. A či už mu toto meno prinesie do života hudbu aj aktívne alebo nie, to je jedno. Hlavne nech je vnímavý a s chuťou objavuje tento svet. Čaj o piatej sa mu veľmi páčil, aj keď bol rozospatý, lebo on sa z poobedného spánku nikdy nebudí zvesela…

Ale je to veľký pôžitkár, po chvíľke boli makrónky v každej šálke aj čajníku, a všetkých kŕmil. A dokonca zjedol aj to jablko! A to on má chuť na jablko tak raz za polroka. Do tých šáločiek mu bude servírovať raňajky, obed aj večeru…